V pracovnom živote si každý z nás prejde rôznymi etapami, ktoré sa chtiac – nechtiac odvíjajú aj od etáp osobného života. Spájajú sa nie len s vekom, prioritami, hodnotami, skúsenosťami, či ambíciami, ale rovnako na druhej strane s krízami, problémami, zmenami, ktoré takisto k životu patria.
Prečo oblasť vzdelávania?
Dovolím si tvrdiť, že zlá práca resp. zamestnanie, neexistuje. Sú to len naše momentálne nároky a rôzne faktory, ktoré naše vnímanie práce odzrkadľujú. Opýtam sa takto: Je dobrá alebo zlá práca v korporáte, kde sa ti darí, každý rok sa posunieš o pozíciu vyššie, zrejme úspešne vedieš medzinárodný tím, máš slušný plat, rôzne benefity a home office je samozrejmosťou? Stopercentná zhoda opýtaných by sa zrejme nedosiahla. Je dosť možné, že pre niekoho to môže byť dokonca vysnené zamestnanie. A v určitej etape môjho života, bolo aj pre mňa.
Pamätáte si svoje školské časy? A ako na nich spomínate? Predpokladám, že každý z vás (vrátane mňa) denne využíva Pytagorovu vetu, či recituje Mor Ho! spamäti. Ale nie, cieľom nie je do tohto zapárať. Ide o to, že od mala mi akosi niečo na našom vzdelávacom systéme, poviem to jemne, nesedelo. Vždy ma zaujímalo, prečo isté veci (ne)fungujú ako (ne)fungujú a zaujímalo ma, či to zaujíma len mňa.
Otázkou pre mňa je a bolo, čo okrem konštatovania a skepticizmu viem urobiť pre ovplyvnenie tejto problematiky. A tu sa dostávame späť k tomu, čo sa s tvojou ideálnou predstavou kariéry deje, ak do nej zamiešaš potrebu kolektívnej zmeny a potrebu robiť “niečo, čo má zmysel”. Nie, že by spokojnosť zákazníkov spoločnosti nebola fajn satisfakcia, ale chcelo to niečo, pre mňa, hlbšie. A tu zrazu inzerát – Manažér vzdelávania – Inovačné centrum Košického kraja.
Mohla by som snáď systematickejšie prispievať k vzdelávaciemu systému, ako v jeho úplnom zárodku? Aspoň takto som položila otázku sebe. A napriek tomu, že ani Rím nebol postavený za deň a tomu, že z mojej pozície neovplyvním celý vzdelávací systém zhora, minimálne poznať túto sféru “úplne zdola” bolo pre mňa jednoznačne lákavé.
Estónsko ako vzor
Jednou z otázok na mojom vstupnom pohovore v Inovačnom centre bola, z ktorých štátov by sme si pri ďalšom (re)formovaní vzdelávacieho systému mali brať príklad. Adeptov by bolo viac ale mojím favoritom, najmä pre podobnú socialistickú minulosť, je Estónsko. Zrejme to vzhľadom na ich líderstvo v kvalite vzdelávacieho systému nie je nič prekvapivé, skúsme sa teda jednou hemisférou zamyslieť, kde nastala chyba ak berieme do úvahy fakt, že sme ako postsocialistická krajina mali pred Estóncami ešte dva roky náskok.
Len ak sa na to zameriame skrz napríklad finančnú investíciu do vzdelávania, ktorá v minulom roku predstavovala niečo okolo 3,8% HDP, pričom investícia takého Estónka bola dvojnásobná, asi sa zhodneme, že niekde tu to môže celé začínať. Ak sa pozrieme len na to, že v Estónsku má 100% základných a stredných škôl prístup k digitálnym učebným pomôckam a technológiám, vrátane tabletov a laptopov pre študentov zistíme, že takto sa už oveľa jednoduchšie budujú a rozvíjajú, v súčasnej dobe, čoraz potrebnejšie digitálne zručnosti, či už žiakov a študentov alebo aj samotných učiteľov, ktorí sú v týchto skilloch (pochopiteľne) ešte viac pozadu ako ich zverenci.
Estónski pedagógovia sa pravidelne zúčastňujú programov a aktivít profesijného rozvoja, čo im pomáha držať krok s napredujúcou dobou, technológiami, trendmi v metódach vzdelávania a podobne. Táto možnosť sa ponúka aj tým naším pedagógom avšak podstatná je najmä kvalita.
Pamätám si zo školských čias aj zopár učiteľov, ktorých nadšenie pre ich prácu a témy, ktoré rôznymi ALTERNATÍVNYMI spôsobmi podávali spôsobilo, že mi utkveli v pamäti dodnes.
Aj s takými učiteľmi mám možnosť spolupracovať pri aktivitách a programoch Inovačného centra avšak, aby ich bolo ako šafránu a aby vôbec mali chtíč takými naďalej byť, chce to čosi viac.
Misia, vízia a nasledujúce kroky
Inovačné centrum je oprávnené na poskytovanie inovačného vzdelávania ako vzdelávania v profesijnom rozvoji a od minulého roka, kedy sme toto oprávnenie získali máme za sebou dva moduly školení a práve pilne pracujeme na prípravách ďalšieho, ktoré sa uskutoční pred zahájením školského roka, v auguste. Teší ma najmä rastúci záujem a pozitívna spätná väzba, ktoré ma motivujú organizovať tieto “školenia” ozaj inovatívne. Koniec koncov, to čo odovzdáme my učiteľom, to odovzdajú oni svojim študentom a o to tu vlastne ide.
V ICKK sa snažíme “Odovzdávanie študentom” podporovať a sprostredkovať aj my prostredníctvom rôznych iniciatív, programov a aktivít. Jednou z nich je voliteľný predmet Inovuj a podnikaj pre stredoškolákov zameraný na rozvoj podnikavosti, podnikateľských a mäkkých zručností a takisto finančnej a ekonomickej gramotnosti. Po pilotnom ročníku so 16 strednými školami Košického kraja, ideme do toho ďalšieho so slušnou 30tkou a to už aj mimo Košického kraja, čo ma nesmierne teší.
V pláne máme množstvo aktivít spojených s predmetom Inovuj a podnikaj a rozhodne sa je na čo tešiť. Okrem už tradičných Biznis tours, ktoré chceme takisto “vytunningovať”, spúšťame e – learningovú platformu plnú bonusového materiálu k predmetu a tiež pilotný ročník stážového programu pre vybraných študentov a mnoho iných aktivít.
Nakoľko zvykneme vravieť že predmetom a školským rokom to u nás nekončí, snažíme sa to dokázať aj prostredníctvom súťaže Founders Challenge, kde aj tohto roku študenti súťažili so svojimi podnikateľskými nápadmi, pod vedením skúsených mentorov o možnosť získať finančnú odmenu a rôzne benefity poskytované ICKK, ale aj univerzitami či mentorskými spoločnosťami. Nekončí to však ani súťažou a my naďalej spolupracujeme s tými, ktorí majú záujem svoj nápad ďalej rozvíjať a snažíme sa podporiť mladé talenty, či už formou mentoringu resp. consultingu alebo rovno akceleračným programom Inovačného centra. V akcelerátore majú (aj) študenti možnosť svoj nápad posunúť opäť o čosi bližšie k potenciálnej investícií a možno nejakú vo finále aj získať. Najbližší budeme spúšťať už na jeseň tohto roka.
Našou víziou vo vzdelávaní je tento proces uchytiť systematicky a synergicky, a to od základného vzdelania, cez stredoškolské, vzdelávanie učiteľov ako dôležitých subjektov v tomto celom procese, ale tiež prepojením na univerzity a spoločnosti pôsobiace v regióne.
Cieľom je nielen vychovávať mládež k rôznym zručnostiam, schopnostiam a vedomostiam, ktoré uľahčia ich uplatnenie na trhu práce či, už tu alebo v zahraničí, ale rovnako budovať z Košického kraja lepšie miesto pre život a tak aj podmienky pre mladých ľudí na to, aby mohli vo svojom “domove” zostať alebo sa doň s nazbieranými skúsenosťami a poznatkami chceli vrátiť. Toto je to čo by som okrem konštatovania a skepticizmu chcela a mohla z mojej pozície urobiť o oblasti vzdelávania a vo vzdelávacom systéme, pre spoločnosť a budúcu generáciu.
Ak ste jeden zo šťastných jedincov, ktorí sú spokojní tam, kde sú, blahoželám. A nie ste, tak verte, že to môže byť jednoducho tým, že máte byť niekde inde. Bez ohľadu na to, ako ideálne môže váš job pre niekoho vyzerať, nebojte sa vykročiť za tým, čo vám dáva skutočný zmysel.
Autor: Ivana Kučerová, manažérka vzdelávania ICKK