Napriek tomu, že majú klientov prevažne zo Silicon Valley a veľkú časť spoločnosti v Amerike, ostávajú podnikať v Košiciach. Snažia sa čo najviac vracať regiónu, založili Akadémiu projektového managementu. Pavla Madára a Jána Koscelanského sme vyspovedali nielen na tému ich začiatkov, ale i úskalí podnikania či vízií do budúcna.
Začiatky Sudolabs: Organický rast a prvé kroky
Ako vôbec vznikla myšlienka založiť spoločnosť Sudolabs? Od začiatku ste boli fokusovaní na oblasť budovania digitálnych produktov alebo sa to vykryštalizovalo postupne?
Pavol Madár (P. M.): Začalo to úplne organicky – vôbec to nebolo plánované. Predtým, ako sme vôbec založili Sudolabs, sme spolu s cofounderom Jozefom Petrom najprv freelancovali. Robili sme na viacerých stratupových projektoch tu v Česku a na Slovensku, programovali sme a veľmi nás to bavilo. Boli sme do toho zažratí a veľa sme pracovali a postupom času sme nazbierali kopec dobrých referencií. Ľudia boli spokojní s tým, čo sme pre nich robili, stále po nás chceli viac a už sme to sami nestíhali zvládať.
Takže ste založili Sudolabs?
P. M.: Najprv sme, prirodzene, začali do tímu hirovať ľudí z nášho okruhu známych. Postupne sa to organicky rozširovalo, až jedného dňa, neviem kedy presne, vznikol Sudolabs a povedali sme si, že to teda ideme robiť nejako viac na úrovni. Dáme tomu nejaký brand a postavíme okolo toho firmu. V podstate sme mali celkom šťastie, lebo sme sa dostali k zaujímavým ľuďom. Najmä v Prahe sme robili na startupoch, ktorých founderi boli zo Silicon Valley. A keďže sa im páčilo, čo robíme, prepojili nás na ďalšie stratupy v USA, čo nám v začiatkoch výrazne pomohlo.
Práca so startupmi
Všetko sa to teda vždy točilo okolo startupov?
P. M.: Áno, boli sme do startupov zapálení. Avšak keďže sme boli programátori, nemali sme vedomosť, ako sa správne robí produktový management, ako správne podchytiť ideu a podobne. Skôr sme vedeli, ako veci postaviť. No a vtedy sme narazili na Jána a on nám pomohol zakomponovať do Sudolabsu akoby ďalšiu oblasť servisu okrem programovania a vyvíjania aplikácií. Zobral si na starosť celú produktovú stránku a v podstate postavil v priebehu pár rokov tím, v ktorom máme už aj produktových manažérov a profi dizajnérov. Teraz je to už taký end to end servis. Znamená to, že k nám príde nejaký zákazník-klient s určitým nápadom a my mu pomôžeme ten nápad shapeovať a spolu s ním spolupracujeme na tom, aby postavil niečo, čo dáva zmysel a čo jeho používatelia budú chcieť používať. A až keď je to jasné, púšťame sa do developmentu a ďalšieho vývoja.
Najväčšou chybou startupov je vraj to, že sa príliš fokusujú na development a príliš piplú produkt, pričom nevedia, či o neho vôbec bude záujem. Že by si najprv mali overiť, či ho vôbec zákazníci budú chcieť.
Ján Koscelanský (J. K.): Určite. Vychádza to aj z nášho segmentu, na ktorý sme vždy v Sudolabs cielili, to znamená early stage startup founders, čiže zakladatelia startupov, ktorí prichádzajú s nejakou novou ideou. Nie je to niečo, čo existuje, má to zákaznícku bázu a ideme to len nejako zlepšovať, ale naozaj ide o prvý exploratívny začiatok, keď všetko len vzniká a treba robiť veľké zmeny, treba sa naozaj pozerať až na myšlienkové iterácie, nielen na mini korekcie v dizajne. Treba skúšať, zahadzovať, stále si pýtať feedback…
Silicon Valley a medzinárodný úspech
Kto teda bol a je vlastne vašou primárnou cieľovou skupinou? Zakladatelia startupov, ktorí majú zatiaľ len nejakú víziu v hlave?
J. K.: Sú to startup foundri, ktorí už nie sú mladí chalani, čo si teraz idú skúšať nejaký prvý startup. Skôr sú to už skúsení biznisoví foundri zo Silicon Valley, ktorí si už možno aj odžili viacero svojich predošlých podnikov, ale opäť majú ďalšiu ideu a už si na ňu nechcú hirovať svoj vlastný tím, pretože vedia, aká je s tým robota. Hľadajú preto nejakého partnera, ako sme my, Sudolabs, ktorý dokáže ich biznisový nápad uchopiť a z ich vízie vykresať niečo hmotné, niečo, čo sa dá postaviť za rozumnú dobu.
Čo je to rozumná doba?
J. K.: Dajme tomu, že za 2-3 mesiace vieme produkt dostať od nuly až na trh. A práve tu je dôležitá nielen fáza softvér engineeringu, ale spolupráca s dizajnovým tímom, aby sme nedizajnovali niečo, čo bude zbytočne veľké a rozsiahle. Produktový manažér zase pomáha všetky strany zladiť. Každý má svoju predstavu a v early stage startupoch nastáva veľmi dynamická situácia. Pretože founder je vizionár, on potrebuje mať svoju veľkú víziu, čo sa stane o 10-20 rokov, ako zmení svet. A to je super. Softvér inžinieri majú zase drive, že fajn, poďme to teraz exekuovať, poďme sa zamerať na detaily, pozerať sa na kód, ako ho spraviť tak, aby robil, čo má. A niekde medzi tým by mal byť ešte produktový manažér, ktorý dokáže tieto dva svety dobre spojiť, rozumie im a je skôr akýsi facilitátor než len posúvač informácií.
Poďme teraz konkrétnejšie, aby si bežný človek vedel predstaviť, čo vlastne robíte. Povedzte nejaké príklady.
P. M.: Napríklad pár rokov dozadu sme začali robiť s architektom a dizajnérom, ktorý žije v L.A. a je celkom populárny a vybookovaný. Mal ideu, že servis, ktorý dovtedy poskytoval úzkej skupine ľudí, ktorú mal vo svojom networku – väčšinou to boli herci z Hollywoodu, rozšíri. A to tak, aby sa aj inde vo svete, ktokoľvek bude chcieť konzultáciu a má na to peniaze, s ním vedel poradiť, ako čo zariadiť, či to sedí alebo nie. Čiže sme s ním začali rozvíjať túto víziu a postupne ju intervenovať. Mali sme aj celkom dobrý timing, lebo prišla korona a keď všetci začali robiť niečo podobné, my sme to už mali spustené. Startup celkom vyrástol a bol úspešný. Stále vlastne existuje a ďalej rastie, postupne sa pretransformoval do e-commercu, čiže už okrem konzultácií s nejakým vychyteným expertom podobného rangu ako je founder vám už teraz vedia odporučiť aj konkrétne nábytky a doplnky, ktoré si zakúpite priamo v ich e-shope. Už je to poprepájané a my sme zastrešili celú technologickú časť, to znamená, že od dizajnu po implantáciu všetkých možných servisov, ktoré slúžia na dodávku nábytku až po skladové zásoby. Tiež konzultácie, celý softvér na prepájanie ľudí, bookovanie slotov, na platby a tak. Je to v podstate webová aplikácia, ktorá súži na konzultácie a zároveň má e-commerce časť.
Celkom laicky sa opýtam – ak niečo takéto vytvoríte, dá sa to považovať za istý prototyp, ktorý viete použiť aj u niekoho iného? S drobnou obmenou povedzme…
J. K.: V teórii áno ale v praxi až tak nie. Jednak tovar, ktorý sa predáva, je vždy odlišný a je určený pre nejakú konkrétnu cieľovú skupinu. V praxi to už naráža na mnoho problémov, neviem si to predstaviť.
P. M.: Alebo to robíme zle. (Smiech.) Málokedy však máme klientov z podobného odvetvia. Riešime hospitality, travel, e-comerce… všetko možné a prenositeľnosť cez odvetvia je ťažká. Keby sme mali viac e-commerce projektov, tak by sa to možno dalo prepoužiť…, ale my sme sa vždy skôr cítili byť silní v kompetencii budovania digitálnych produktov pre akékoľvek odvetvie.
Dôvod zotrvania v Košiciach: Podpora miestnych talentov
Keďže máte vyše 90 percent klientov z USA, prečo ostávate v Košiciach?
P. M.: Pôvodná myšlienka toho, prečo ideme podnikať, bola, že chceme vybudovať firmu, ktorá bude podobná firmám, aké sú v Silicon Valley a ponúknuť podobnú príležitosť ľuďom na Slovensku. Zároveň si myslíme, že tu je strašne veľa talentov, ktorí tú príležitosť nemajú chceli by sme im ju dať.
Ozývajú sa vám aj klienti zo Slovenska?
J. K.: Áno, no Amerika je daná tým, že tam máme náš sales, celý náš marketing, tam aktívne vyvíjame. Sme štyria hlavní cofounderi, z toho my dvaja trávime väčšinu času v Košiciach a Jozef Petro a Jozef Maruščák pôsobia na našom hlavnom trhu v Amerike. Osobne som väčšinu svojho profesijného života strávil v zahraničí a myslím si, že už viem oceniť život na Slovensku. Som rád, že môžeme stavať firmu v Košiciach. Nevyvíjame síce liek na rakovinu a nemáme až taký hlboký zámer podnikania, ale mňa osobne motivuje a inšpiruje prinášať kreativitu a podnikavosť zo Silicon Valley sem na Slovensko a do Košíc. Baví ma takto prepájať dva svety. Dúfam, že sa nám to podarí zachovať aj do budúcna a umožníme tak našim ľuďom kooperovať s budúcimi inovátormi a bilionármi.
Mozgy tu teda podľa vás sú. Je pre vás náročné vytipovať si správnych kolegov – zamestnancov? Darí sa vám hľadať správnych ľudí? A čo fluktuácia?
J. K.: Ani by som nepovedal, že je tu vysoká fluktuácia. Aspoň u nás nie.
P. M.: Zo začiatku to bolo celé organické. Vo svojom okolí sme mali ľudí, ktorí boli podobne zmýšľajúci – rôzni známi a kamaráti, takže sa tím dal pomerne rýchlo vybudovať. A potom sme sa už učili na vlastných chybách. Teraz už vieme, koho hľadáme, pre koho by to bolo vhodné a pohovory máme nastavené tak, aby sme vedeli nájsť ľudí, ktorí by tu boli šťastní a zároveň nám pomohli s tým, čo potrebujeme. Takých je tu podľa mňa dosť. Nie je to problém.
J. K.: Super je, že sa trošku vieme na recruitment markete odlíšiť, pretože keď sa povie zamestnanie v IT, zahŕňa to strašne široké portfólio toho, čo to zastrešuje. V našom regióne je veľa pracovných príležitostí v rôznych delivery centrách, kde je 100 -200 možno až 600-členný kolektív, ktorý dostáva zadaním nejakú prácu, nejaké časti – funkcionality, ktoré treba vyvinúť a potom sa integrujú ďalej k zadávateľom. U nás je práca koncepčne iná. Hlavne sa snažíme robiť product building. Nie je to tvorenie funkcionalít, ale podnikavosť, tvorenie startupov. V našom tíme produktových manažérov a dizajnérov veľmi výrazne cítiť, že ľudia majú obrovskú možnosť podieľať sa na tvorbe konečného celku. Aj v inžinieringu. Programátori u nás majú oveľa väčšiu slobodu a autonómiu a možnosť rozhodovať o finálnom produkte, než je bežné v IT firmách v našom regióne.
Najväčšie úskalia a učenie sa na vlastných chybách
Ktoré sú najväčšie úskalia vašej práce? Mali ste obdobie, od založenia v roku 2016, keď to bolo naozaj ťažké?
J. K: Ja že sa spýtate, keď to bolo ľahké. (Smiech.)
P. M.: Zo začiatku to bolo ťažké preto, že sme začínali a vlastne sme nevedeli, ako veci robiť. Učili sme sa na vlastných chybách a stalo sa, že keď niekto neuhradil faktúru, trápili sme sa, ako vyplatíme ľudí a podobne. Ale chvalabohu sme sa to už naučili. A hlavne nás celkovo veľmi ovplyvňuje aj to, ako práve funguje ekonomika v USA, koľko peňazí ide práve do startupov v USA. Raz je to veľmi dobré, potom sa to trošku spomalí. Je to kolotoč – cykly sa menia a zároveň sa aj technológie a prístupy, s ktorými pracujeme, neustále vyvíjajú a musíme do nich investovať a posúvať sa s dobou, aby sme veci jednak robili rýchlejšie a lepšie a zároveň aby sme vedeli prinášať aj nové veci. Už sme otvorili aj departement, takže poskytujeme aj tento servis. Je to stále o tom, že sa posúvame dopredu a v technológiách svet extrémne rýchlo napreduje, takže je to challange. Balansovať, získavať nových klientov, posúvať technológie, hirovať ľudí… a tento mix dávať dokopy.
Stíhate vôbec ešte programovať?
J. K.: Nie.
P. M.: Ja si raz za čas niečo spravím pre seba doma, ale skôr to vnímam tak, že už vo firme robím to, čo treba, a snažím sa riešiť veci, ktoré jej prinesú väčšiu hodnotu. Z tohto pohľadu mi to až tak nie je ľúto.
Keby ste teraz mali začať tak ako pred pár rokmi. Išli by ste do toho zase? Mali by ste tú odvahu?
J. K.: To je ťažká otázka. Ja by som to možno otočil, že ak teraz skončíme so Sudolabsom a budeme sa rozhodovať, čo ďalej, tak si viem úplne predstaviť, že by som zase išiel do podnikania. Asi by som už oveľa lepšie vedel zúročiť vedomosti. Myslím si, že keď človek ide podnikať, tak to nie je o tom, že je to pekné a príjemné, ale konštantne náročné. Sú to nonstop ťažké momenty, stále vyskočí niečo iné a najhoršia je zodpovednosť za ľudí. V peaku sme ich mali vyše 90 a to už je naozaj náročné. Pamätám si, keď som bol zamestnanec a niečo sa mi nepáčilo, tak som hneď premýšľal či končím, dám výpoveď a proste odídem. A tu taká možnosť nie je. Ja nemôžem odísť, je tu tím. Treba k tomu mať špeciálny mindset, ktorý je veľmi náročný, ale je to zároveň obohacujúce a pre mňa osobne je úplne najdôležitejšia spolupráca nás štyroch cofounderov. Veľmi dobre si rozumieme. Každý zastrešuje jednu oblasť, takže štyri najkľúčovejšie oddelenia sú pokryté nami. Vieme si pekne vymieňať názory a vždy nejako konsenzuálne dôjdeme k rozhodnutiu. A to je pre mňa najdôležitejšie – že vzťahy medzi nami sú veľmi dobré a potom sa každá komplikácia dá prekonať.
Čo ste vlastne študovali?
P. M.: Ja na TUKE informatizáciu procesov.
J. K.: Ja mám finance background, študoval som corporate finance a potom som dlho pracoval v manažment consoultingu, takže k technológiám som sa dostal až postupne.
Ocenenie Najlepší startup Košického kraja a najbližšie plány
Aktuálne ste v rámci udeľovania Innovation Awards od Inovačného centra Košického kraja získali ocenenie Najúspešnejší startup v Košickom kraji, a to napriek tomu, že úspechy žnete najmä za hranicami. Čo pre vás znamená, že aj tu na miestnom trhu si vás všimli a ocenili?
J. K.: Vnímam to ako zadosťučinenie, lebo naozaj sa snažíme. Síce máme klientov a podnikáme v zahraničí, ale snažíme sa – či už formou eventov alebo spoluprác s lokálnymi subjektmi, niečo vracať regiónu, šíriť náš knowledge ďalej. Máme už štvrtý rok aj Akadémiu pre projektový management, ktorou prejde ročne okolo 20 študentov, ktorých učíme moderný spôsob budovania digitálnych produktov. Spolupracujeme tiež s rôznymi organizáciami pre mládež. Človek si v dennom chaose ani nestihne uvedomiť, čomu všetkému sa venujeme. Ale keď sa to tak zosumarizuje externým pohľadom, naozaj už toho asi bolo celkom dosť, a tým pádom sme dostali ocenenie, z ktorého máme radosť.
Aké sú vaše najbližšie plány? Nie desaťročnice, ale naozaj niečo výhľadové.
P. M.: Desaťročnice nemáme. Máme mesačnice. (Smiech.) Boli by sme radi, ak by sa nám podarilo skúsenosti, ktoré sme nabrali v startupoch, ako vyvíjať produkty, pretaviť do toho, že podobný servis budeme ponúkať už aj väčším firmám. V prípade, že majú nejaký produkt, ktorý by chceli otestovať a odlišuje sa od ich bežných produktov, im donesieme do firmy inováciu, rýchlosť, prototypovanie… Zároveň im chceme pomôcť s integrovaním AI do ich procesov. Tomu sa teraz posledný rok venujeme. Budujeme AI oddelenie a myslíme si, že toto je budúcnosť. Lebo väčšie firmy s tým majú väčšie problémy, kým pri startupoch vidíme celkom rýchlu adaptabilitu.
J. K.: Presne tak. Tak ako sme mali na začiatku transformáciu zo software development – z malého štúdia na end to end product building company, teraz prebieha naša ďalšia transformácia – smerom ku consultingu. Je to prirodzený vývoj. Čím menej predávať samotnú kapacitu ľudí a viac zúročovať naše vedomosti a poskytovať poradenstvo. A AI je určite cesta, nie je to iba výstrelok. Aj u produktov, ktoré sme s klientami riešili dávnejšie, hľadáme možnosti, kde vieme AI implementovať. Dáva to zmysel, nakoľko technológie sú teraz už natoľko pokročilé, že sú ľahšie integrovateľné, nie je to ani také nákladné, vieme doplniť do produktov aj malé funkcionality a dáva nám to nový náboj.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.